Charizmatické hnutia - Sekta či kresťanská cirkev?

Sekty a ich fungovanie

Každá sekta má určité pravidlá, ktoré je potrebné bezvýhradne dodržiavať. Na čele každého hnutia je duchovný učiteľ, vodca. Častokrát je to jedinec popisovaný ako psychopat s charizmatickou autoritou. Usiluje sa o to, aby „predal“ svoj príbeh tak, aby tomu členovia bezvýhradne verili. Sám sa mnohokrát označuje za všemocného.

Vodcu je možno rozdeliť do 4 skupín:

- mysliteľský typ učiteľa v ušľachtilom zmysle slova, čo ale nevylučuje úchylky v ideológii a chovaní,

- podvodníci, ktorí vedia využiť ľudskú dôverčivosť,

- duševne chorí, najčastejšie paranoici, či osoby trpiace halucináciami

- a jedinci, ktorí sa od autentickej osobnej vízii dostali až k patologickému vnímaniu skutočnosti.

Hlavným záujmom deštruktívnych siekt je získavanie nových členov. Nábor stúpenca prechádza tromi fázami. Najprv je očarený, presvedčený a nakoniec fascinovaný. Fascinácia je hnacím prvkom každej sekty. Pri prvých stretnutiach ide predovšetkým o vybudovanie dôvery. Apelujú na zdanlivé nedostatky osloveného. Položia napríklad otázky typu: Ste šťastný“? Na takúto odpoveď len málokto odpovie „áno“, a na to práve verbovač nadviaže. Často oslovujú ľudí na ulici, či pri dverách. Najprv ich zavolajú na prednášku alebo nejaké podujatie, tak aby vzbudili u nového člena zvedavosť, ktorá sa postupne bude zväčšovať. Verbovač alebo v tomto prípade presvedčovateľ používa dvojzmyselnú rétoriku. Zakladá svoje umenie na pocitoch, nie na logike a rozume. Neodpovedá, ale ohromuje. Neodkazuje, ale dojíma. Neustále porušuje tichú spoločenskú zmluvu o ozajstnej komunikácii, predpokladajúcu úprimnosť a pravdovravnosť. Vydáva za skutočné to, čo je lož. Dôležité je získať súhlas toho druhého a nadviazať s ním úzky kontakt, ktorý sa nepreruší.

Pre sektu je možné získavať iba určitý typ jedinca. Aká skupina ľudí je teda osloviteľná? Ich profil načrtáva Galanterova vyčerpávajúca štúdia.

Užitočný môže byť tento súhrn údajov:

- Stúpenci pochádzajúci zo strednej a blahobytnej triedy spoločnosti.

- Ich vzdelanie je najčastejšie základné alebo stredné.

- Vstup do sekty je odpoveďou na sociálne či rodinné konflikty, ktorými je stúpenec konfrontovaný a sekta sa stáva jeho útočiskom.

- Pre stúpenca je ťažké prijať spoločenský status dospelého.

- Zreteľne priaznivými faktormi sú hyperemotivita – čo znamená; príliš emotívny a má neprirodzené, prudké reakcie na udalosti a hypercitlivosť jedinca.

- Depresívni jedinci žijúci s pocitom neprimeranosti, či dokonca odporu. Cítia sa osamotení a žialiaci. Až 60% týchto jedincov boli získaní sektami.

Najdôležitejšou štruktúrou je princíp pyramídovej štruktúry. Člen sa k informáciám dostáva iba od svojho priameho nadriadeného. Postupovať ďalej sa dá iba veľmi pomaly. Takýto systém je zameraný na udržiavanie člena v neustálom napätí. Ak povýši na vyšší stupeň, je odmenený v naturáliách, avšak tie pri pochybeniach môžu byť opäť odobraté. Dôležité je, aby si nový člen osvojil tieto návyky. Jeho závislosť je spečatená vtedy, keď jedinec nie je iba psychicky závislý, ale je závislý i finančne, tak že nemôže skupinu už opustiť.

Iné sekty využívajú štruktúry v podobe „pavučiny“, kde je niekoľko pyramídových štruktúr. Tie majú rôzne funkcie. Stúpenec teda postupuje iba v jednej pyramíde a stagnuje v druhej. To znamená, že je závislý na celej hierarchii. Ďalšími sú napríklad štruktúra v tvare hviezdy, kde každé poschodie má svoju vlastnú funkciu či sférická štruktúra, ktorá neumožňuje úplnú a efektívnu kontrolu skupiny.

Letnično-charizmatické hnutia

Letnično-charizmatické hnutia sa začali rozvíjať od roku 1906, kedy v severoamerickom Portlande na Azusa Street v Los Angeles sa podľa rozprávaní udiali skutočné zázraky. Z tohto epicentra sa vlna vyliatia Svätého Ducha nezadržateľne šírila všetkými kontinentmi a náboženskými denomináciami celého sveta. Tieto charizmatické hnutia priniesli do kresťanstva novú vlnu duchovnej obnovy, a to skrze Ducha Svätého. Verili, že Boh nepovolal Ducha Svätého, tak ako to spravil s Ježišom. Preto pentekostalisti veria, že Duch Svätý stále pôsobí vo svete a komunikuje s nimi zvláštnym spôsobom – charizmami. Na charizmatických bohoslužbách je dynamizovaná viera v Boha, čím sa stáva osobnou prežívanou skutočnosťou znovuzrodených kresťanov. Harvey Cox, výskumný pracovník Harvardu, naznačuje, že letničná charizmatická spiritualita vo svojom dôraze na život meniace zážitky Boha, zapĺňa „nedostatok extázy“, ktorú vytvorili formy náboženstva po vedeckých a post osvietenských filozofiách. „Duchovné vákuum“, ktoré racionalizmus zanechal, je teraz naplnené osobnou skúsenosťou Boha skrze Ducha Svätého.

Prejavy „Ducha Svätého“, pri ktorých človek padá na zem a zvíja sa v kŕčoch smiechu, či údajnej blaženosti, sa na prvý pohľad môže zdať ohromujúce. Po chvíli si však mnohí môžu položiť otázku, či tieto úkony súvisia s Božou mocou? Môže to častokrát pripomínať pôsobenie bytosti z opačného konca hodnotového rebríčka; ľudia smejúci sa, ako zmyslov zbavení, váľajúci sa po zemi, poprípade behajúcich po štyroch... Ľudia zbavení dôstojnosti a tiež značnej sumy peňazí. Takéto sú teatrálne stretnutia charizmatikov.

Ak však ľudia skutočne prežívajú Boha, niet divu, že sú priťahovaní touto formou kresťanstva, ktorá tieto skúsenosti zdôrazňuje a poskytuje. Práve takýto zážitkový rozmer dodáva tejto forme kresťanstva vierohodnosť. Dôležitým aspektom duchovnej spirituality je evanjelizácia, v ktorej sú nesmierne horliví. Túto horlivosť vysvetľujú ako odpoveď naplnenia Duchom Svätým. Obnovovatelia nezdieľajú s ostatnými iba svoje skúsenosti s Bohom. Ich cieľom je priviesť iných ľudí k Ježišovi, ktorý im bol zjavený ako Boží Syn, v ktorom majú spasenie. Inými slovami, členovia týchto charizmatických hnutí sú „nútení“ Duchom takto konať. Zrejme najatraktívnejším aspektom ich duchovnosti je viera v modlitbu za fyzické uzdravenie a oslobodenie od zlých duchov. Tieto uzdravenia sa konajú na všetkých bohoslužbách.

Triumfální centrum víry

Jedným z takýchto charizmatických hnutí je Triumfální centrum víry (TCV), ktoré má sídlo v Prahe, aj v Brne. TCV založil v roku 1999 Miloš Kozohorský s manželkou Marcelou. Urobil tak po návrate z oklahomskej biblickej školy Rhema, kde študoval dva roky. Vznik tohto hnutia údajne predchádzali rôzne božie zjavenia. Podľa Kozohorského to bol Boh, kto mu povedal, aby založil TCV. Prvá pobočka vznikla teda v Prahe v roku 1999, ďalšie v roku 2002 v Brne, potom v Ostrave a Olomouci. Názov „triumfální“ je odvodený z pasáže z Biblie od apoštola Pavla, kde sa hovorí o tom, ako Ježiš triumfoval nad diablom. Učenie tohto hnutia je založené na kresťanskej tradícii a veľký dôraz je kladený na správny výklad Biblie. Členovia sa považujú za kresťanov, ktorí veria v trojjediného Boha a majú s Ním osobný vzťah. V tomto vzťahu je Boh živý a ich cirkev je taká, kde má Božie slovo väčšiu váhu, než tradície. V súčasnej dobe je možné nájsť množstvo videí, ktoré môžu na človeka pôsobiť viac či menej kontroverzne. Členovia TCV však majú svoju víziu a to: „Naše vize je, aby bylo co nejvíce lidí spaseno, aby co nejvíc lidí poznalo Boha a dalo mu svůj život, protože mi věříme, že existuje i život po smrti, že to není tak, že člověk zemře a je konec. Existuje i život po smrti, a když člověk nedá svůj život Bohu, tak prostě skončí bez Boha v pekle. To je to. A naše hlavní vize je, aby co nejvíc lidí bylo v nebi, aby byli šťastní.“

Najdôležitejšia bohoslužba TCV v Brne sa koná v nedeľu. Členovia sa schádzajú o pol desiatej ráno v brnenskom kultúrnom centre Semilasso. Káže tu pastor Kozohorský a medzi kázaniami hraje skupina, tzv. „chváliči“, ktorý svojimi piesňami chvália Boha. Na kázňach sú rôzne vekové kategórie. Pastor je pre veriacich charizmatickou autoritou, všetci ho uznávajú a veria mu. Veľmi zaujímavý je jeho jazykový prejav, ktorý je veľmi horlivý a hlasitý. Používa familiárne výrazy, často aj vulgarizmy. Pri kázaniach pôsobí, ako by bol v stave tranzu. Veriaci sú presvedčení, že skrze pastora hovorí Boh. Tieto až extatické stavy, ktoré sú prítomné častokrát aj u ostatných členov hnutia, sprevádza hlasitý smiech, či plač, skákanie, trasenie a glosolálie. Glosolália je zvláštna forma náboženského zážitku. Najčastejšie sa označuje ako hovorenie v jazykoch alebo dar jazyka, či dar modlitby v jazykoch. O všetkých týchto prejavoch hovoria, že ich doslova premohol Boh, akoby boli úplne odovzdaní Bohu.

Kozohorský stále opakuje slovo „Aleluja“. Toto slovo je prítomné u všetkých pastorov, kazateľov aj veriacich. Funguje ako prejav pritakania, uistenia o tom, že súhlasia s tým, čo niekto hovorí. Podobnú funkciu má aj slovo „Amen“. Samozrejme dôležitým javom je aj časté opakovanie slov. Kázanie spočíva v opakovaní jedného slova, stále dookola. Pri kázaniach sú veriaci oslovovaní tykaním. Raz za rok sa v Brne koná tzv. konferencia Víry a ohně. Je to niekoľkodenná akcia, na ktorej sa schádzajú veriaci z celej republiky. V priebehu konferencie káže niekoľko pastorov a sú tu samozrejme aj chváliči s kapelou. Konferencia sa koná aj v Prahe. Denné konferencie sú nahrávané a tí, ktorí nemohli prísť na konferenciu, si môžu túto akciu popočúvať na internetovom rádiu.

Stretnutia charizmatického hnutia sú zaujímavé aj z iného dôvodu. Pre mňa ako pre veriaceho človeka, ktorý žije kresťanským spôsobom života, sú takéto kázne a prejavy duchovných vodcov plytké, bez hlbšej myšlienky. Dookola sa opakujúce slová a frázy pôsobia umelo až bezducho. Členom tohto hnutia to pravdepodobne stačí a vo veľkých počtoch navštevujú stretnutia, čo potvrdzuje neustále rastúci trend nových členov. Vodcovia poskytnú „veriacim“ jednoduchú cestu k pocitu chvíľkového šťastia a na oplátku veriaci poskytujú svojim vodcom hojné finančné príspevky. Nie je náhodou tento vzťah podobný vzťahu narkomana a dealera? Prečo sú charizmatickí vodcovia takí bohatí? Tvrdia, že je to vďaka viere v Ducha Svätého a že všetci budú bohatí. Nejde však o evanjelizáciu založenú na konzume??

Do väčšieho povedomia spoločnosti sa TCV dostalo vďaka dokumentárnemu filmu Terezy Nvotovej – Ježiš je normálny alebo Take it (J)easy. Autorka dokumentu v detstve navštevovala tzv. „Školu budúcnosti“, kde ich vychovávali a učili misionári z hnutia Viery. Tento dokument obsahuje rozhovory jej spolužiakov a učiteľa. Nachádzajú sa tam aj zábery z konferencie Víry a ohně, bohoslužieb TCV a rozhovory s ich členmi. Dokument je založený na pohľade autorky, avšak výpovede členov či iné zábery nekomentuje.

Téma, ktorá však otriasla spoločnosťou, je výchova detí v týchto kontroverzných kresťanských skupinách. Zábery z detskej konferencie TCV boli odvysielané aj Českou televíziou. Na začiatku som si v duchu vravela; čo je na tom zlé, veď aspoň sa deti učia niečo o Bohu. Postupne som s údivom sledovala ďalšie a ďalšie zábery. Kazateľka, ktorá tam vystupuje, dookola opakuje slovo aleluja. Deti na začiatku upozorní, aby nechodili na WC, pretože ani Ježiš počas kázania nechodil. V priebehu tejto detskej konferencie deti spievajú, ale sa aj hrajú. Avšak zachytila som aj okamih, kedy jedno dievčatko bolo napomenuté slovami: „Buď sticha!“ Ján Pavol II. Povedal, že kresťanstvo je náboženstvom lásky. Boh je láska. Boli tieto slová slovami lásky? Je toto pravé kresťanstvo?

V ďalších záberoch jeden chlapček začne plakať, váľať sa po zemi. Toto sú údajne prejavy Ducha Svätého. Pretože, kde je Duch Svätý prítomný, tam sa dejú veľké veci. Duch Svätý sa prejavuje pokojom, teda človek už nebude mať strach, ani depresie. Modlitebné prebudenie znamená, že Duch prichádza na pomoc modlitbe. Ďalším prejavom Ducha sú slzy. Človek vraj pocíti veľkú túžbu plakať, nikto ale nevie, či ide o slzy radosti či ľútosti alebo slzy dojatia. Upozornenie je však v tom, aby to neboli slzy sebaľútosti. Ďalšími prejavmi sú chvenie a trasenie, prežívanie tepla, uzdravenie a zlepšenie zdravotného stavu, posilnenie, ale aj radosť, ktorá je vyjadrená pohybom tela, dvíhaním rúk k Pánovi, tancovaním. Istou „sladkou“ slabosťou je spočinutie v Duchu – padnutie pod láskavou Božou mocou. Na Slovensku pôsobí Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina – Martindom. Na svojej stránke uvádzajú, že tieto prejavy Ducha Svätého nikdy nie sú znakom výnimočnosti a už vôbec nie svätosti. Práve naopak, často sa prihodia veľkým hriešnikom. Prichádzajú mimovoľne, ako sprievodný znak prítomnosti Ducha Svätého a On ich dáva ako sám chce. A teraz sa vrátim ku chlapčekovi z dokumentu. Ako sa tento chlapček stihol vo svojich možno ani nie 10tich rokoch ťažko previniť?

Charizmatické hnutia kladú dôraz na vyliečenie. V mnohých videách sa ako prvú otázku pýtajú, či sa nachádza niekto v sále, kto má problém s nohou. Aká je šanca, že v plnej sále ľudí sa nikto taký nenájde? Pri týchto „liečeniach“ sa uzdravujú všetci dotykom pastora, cez ktorého sa veriacich dotýka Svätý Duch. To, čo ma však zaráža, je tvrdenie, že mŕtvy budú vstávať z mŕtvych a že sa to už deje, alebo tvrdenia, že ľuďom dorástli ruky.

Charizmatici každú chorobu považujú za diablovo dielo. Pravoverne veriaci človek podľa ich náuky ani nemôže byť chorý. Je pravdou, že Boh stvoril človeka a choroba tam nemala miesto. Až dôsledkom hriechu sa choroba objavila. Adam a Eva zhrešili, prepadli smrti. Ale nepadli fyzicky mŕtvi na zem. Správa v Biblii hovorí o duchovnej smrti, teda o živote bez Boha, kedy boli Adam a Eva vyhnaní z raja. V Starej Zmluve sa nachádza množstvo prípadov, keď Boh použil chorobu ako trest. Ale nie každá choroba je trestom či následkom hriechu. Ak si prečítame Jána 9,3 - Ježiš hovorí o slepom od narodenia: „Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom.“ Na týchto veršoch môžeme vidieť, že Boh môže aj chorobu použiť pre svoj plán. Ak hriešny človek zomrie, je nádej, že pri vzkriesení dostane nový, dokonalý, večný život s Bohom.

Svätá stolica sa snaží reagovať na rozmáhajúci sa trend hnutí charizmatickej obnovy v Katolíckej cirkvi. Tieto hnutia sa neraz vyvolávajú otázky, či fungujú v konštitúcii Katolíckej cirkvi a slúžia nielen k hľadaniu emočného zážitku, ale k prehĺbeniu plnosti katolíckej viery v súlade s Magistériom Cirkvi. Za týmto účelom sa zriadil nový orgán s názvom Charis, ktorý bude medzinárodnou službou pre všetky zložky širokého prúdu Katolíckej charizmatickej obnovy. Do jej čela vybral pápež František francúzskeho laika a otca rodiny Jeana-Luca Moensa, ktorý sa angažuje v charizmatickom hnutí už viac ako 45 rokov. Za duchovného asistenta inštitúcie vymenoval pátra Raniera Cantalamessu OFMCap, kazateľa pápežského domu. CHARIS bol založený 8. decembra minulého roka z vôle pápeža Františka v rámci vatikánskeho dikastéria pre laikov, rodinu a život, aby slúžil všetkým charizmatickým skupinám v Katolíckej cirkvi. Jej štatúty vstúpia do platnosti 9. júna 2019 na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Podľa výslovného želania Svätého Otca CHARIS nebude vládnym orgánom, ale službou spoločenstvu. Hlavnému moderátorovi asistuje skupina poradcov nazvaná Medzinárodná služba spoločenstvu a tvorí ju 18 ľudí z celého sveta. Zastupujú tak svetadiely, ako aj rôzne skupiny v rámci katolíckeho charizmatického hnutia. Svoj prvý mandát dostali od dikastéria pre laikov, rodinu a život. Svätý Otec si prial, aby centrála charizmatického hnutia bola priamo vo Vatikáne. Chce tak vyjadriť, že celý tento „prúd milosti“, ako mnohokrát charizmatické hnutie nazval, plne patrí k univerzálnej Cirkvi. Zároveň má poukázať na jednotu v mnohosti a význam spoločenstva, čo má okrem iného vplyv v tom, že si žiadna jednotlivá skupina nemôže osobovať nárok na vedenie katolíckej charizmatickej obnovy.

Žijeme v postmodernom svete, v ktorom prevláda konzumizmus, individualizmus... Novodobé myslenie prináša so sebou rôznorodosť a mnohosť vo svetských i náboženských názoroch. Absolutizuje rozum, prác a úspech, pričom hrozí manipulácia so svedomím. Človek žije život iba na základe momentálnych pocitov, podľa toho koná a mení svoje rozhodnutia. Postmoderna relativizuje istotu viery, morálne presvedčenie, etické postoje a spoločnosť stráca zmysel pre istotu, priateľstvo či riadne manželstvo.

Prejavy viery môžu byť rôzne a zakladanú sa plne na úsudku každého veriaceho človeka. Pohnútky pastierov by však mali byť rovnaké. Či je to tak aj u vodcov charizmatického hnutia, z ktorých veriaci urobili majetných ľudí, je otázne...

Preto by som vyzdvihla dôležitosť verša: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (Rim 12,2)