1 THERAVADA

Théravádský buddhizmus je nazývaný náboženstvom mníchov. „Termín Theravada znamená "škola starších" a predstavuje najstaršiu školskú tradíciu budhizmus.“[1]

Theravada vychádza z najstarších dochovaných prameňov Budhovho učenia – tak, ako bolo utriedené bezprostredne po Budhovej smrti na prvom budhistickom koncile v Rádžagaze. Tento názov je podľa tradičného vysvetlenia odvodený od skutočnosti, že učenie bolo v tejto forme ustanovené 500 mníchmi (thérovia), ktorí dosiahli plného prebudenia (arahatstvo).[2]

Kľúčovým nástrojom poznania je meditácia. Predstavuje spôsob ako získať kontrolu nad neustálym tokom myšlienok. Vďaka neustálemu tréningu koncentrácie budeme schopní udržať myseľ sústredenú. Myseľ tak získava ohromný priestor a spočíva sama v sebe. Je to akoby sme otvorili bránu, za ktorou sa opäť otvorí množstvo ďalších brán – môžeme ísť ďalej, ešte hlbšie. Vtedy si naozaj uvedomíme aké ohromujúce kvality myseľ má. V tradícii Theravady sa praktizujú tieto meditácie podľa Budhu. Jeho meditačný rozvrh bol prijatý na základe Budhovho učenia o samsáre ako o utrpení, v ktorej ak sme zachytení, nevieme dosiahnuť nič. „Úplné odlúčenie od samsáry s cieľom sústrediť sa výlučne na meditáciu sa tak stalo centrálnou súčasťou théravádovej tradície.“[3]

V Sutta Pitaka sa nachádza Pieseň starých mníchov – Théragáthá a mníšok – Thérígáthá, Sú to plne veršované zbierky. Tradícia sa pripisuje Budhovým súčasníkom. Dohromady obsahujú celkom 200 básni v 1 801 slohách. Jej autori a autorky vychádzajú z pozorovania sveta, ktorý ich obklopuje, alebo zo záznamov udalostí a príhod svojich vlastných životných osudov a hovorí o svojich osobných vnútorných skúsenostiach, poznatkoch a pocitoch, ktoré sú vyjadrením typicky buddhistických postojov k životu a jeho problémom. Najčastejšie zaznieva tón duševnej vyrovnanosti a hlbokého vnútorného pokoja človeka, ktorému sa podarilo uhasiť všetky vášne a pretrhnúť putá, na ktorých človek lipne v živote, uhasiť radosti, ktoré časom miznú.

2 Theragatha – verše starých mníchov

Theragatha sú buddhistické texty, zbierka krátkych básní v Páli, prisúdená členom rannej buddhistickej sanghy. Je klasifikovaná ako súčasť Khuddaka nikája, zbierka drobných kníh v Sutt pitaka. Ide o zmes kázaní, doktríny a poézie prisudzovanej Buddhovi a jeho žiakom. Theragatha se skladá z 264 básní, organizovaných do 21 kapitol. Kapitoly sú založené na počte veršoch v básni, ale okrem kapitoly 16 nadpisy kapitol sú iba orientačné. Rôzne údaje o celkovom počte veršov v kolekcii sú podávané ústne. Väčšina veršov hovorí o mníchovi, ktorému sú pripisované, niektoré sú spájané s Ánandom, Buddhovým bratrancom, učeníkom a najvernejším spoločníkom. Väčšina mníchov v Theragathe žila v dobe Buddhu, ale konečný tvar textov, ktorý bol zozbieraný po dobu 300 rokov, bol nadobudnutý až v treťom buddhistickom koncile. Nachádzajú sa tu rôzne zázračné príbehy mníchov. Ich príbehy sa rozprávajú so srdečnou úprimnosťou a krásou, odhaľuj hlboko ľudskú stránku týchto mimoriadnych mužov a slúžia ako inšpiratívne pripomenutie nášho vlastného potenciálu nasledovať ich stopy. Thérovia sú skôr pozorovateľmi svojho okolia, predovšetkým prírody a ich poézia je konfrontácia vonkajšieho sveta ich vlastného vnútra.[4] Sú výsledkom pozoruhodnej ukážky subjektívne ponímanej prírodnej lyriky: „Zem je posypaná dažďom, vietor fúka, blesky putujú po oblohe, ale moje myšlienky sú pokojné, dobre sústredené na moju myseľ.“[5]Tento verš Vimala (Thag 1,50) poukazuje na podstatu buddhizmu. Buddha, ktorý pochopil ľudské radosti, zatúžil po hlbšom poznaní. Vytvoril osemdielnu cestu, ktorá vedie k oslobodeniu od strastí života. Posledným bodom tejto strednej cesty je: „Správne sústredenie pomocou meditácie, ktorá človeku umožňuje byť vnútorne pokojný a zmierený so sebou aj so svetom.“ Podľa Budhu najväčšie šťastie pochádza z pokoja mysle. Naša myseľ vstrebáva všetky podnety zo života. Nie je nič horšie, ako zmätok v mysli. Ak si v mysli poupratujeme, ostane nám v mysli priestor pre to, čo je plnohodnotné. Meditácia pomáha upokojiť myseľ, pomáha lepšie sa sústrediť a byť vyrovnaný.

Sumangala (Thag. 1,43) „Tak oslobodený! Tak oslobodený! Som tak úplne oslobodený od troch krivých vecí: mojich kosákov, lopatiek, pluhov. Aj keby tu boli, tak by som s nimi skončil. Praktizuj jhana[6], Sumangala. Praktizuj jhana, Sumangala. Sumangala, buď opatrný.“[7] Buddha hovorí, že rovnako ako vo veľkom oceáne existuje len jedna chuť, chuť soli, tak v jeho učení existuje len jedna chuť, chuť slobody. Chuť slobody, ktorá prechádza buddhovským učením, je chuť duchovnej slobody, ktorá z budhistického hľadiska znamená oslobodenie od utrpenia. Meditácia tak slúži na vytvorenie vnútorného prebudenia potrebného na oslobodenie, ktoré dosiahol sám Buddha. Existujú štyri jhany, ktorými meditujúci mních musí prejsť. Aby ich dosiahol, musí sa zbaviť nezdravých duševných stavov. Nie je to vôbec ľahké, pretože je ovplyvnený rôznymi faktormi; ako sú zmyselná túžba, zlá vôľa, lenivosť obavy aj pochybnosti a nepokoj. Na začiatku buddhistickej cesty tieto jhany pomáhajú poskytnúť základňu koncentrácie potrebnej pre vznik múdrosti. Môžu sa však objaviť na tejto ceste aj neskôr.

V Theragathe sa nachádza báseň o lotosovom symbole, ktorá je pripísaná žiakovi Udayinovi: „Ako kvet lotosu, Vznikol vo vode, kvetoch, Čistá vôňa a príjemná myseľ, Napriek tomu nie je voda ponorená, Rovnakým spôsobom, narodený vo svete, Buddha zostáva vo svete; A ako lotos vodou, Svojmu svetu sa nedozvie.“ Lotos je symbolom čistoty. Jeho korene sú v bahnitej vode, ale lotosový kvet sa vyvýši nad bahno, aby kvitol čistý a voňavý. Podľa legendy, pred narodením Buddhu, jeho matka, kráľovná Maya, sníva o bielom býčom slonovi, ktorý nesie v kufri biely lotos.[8]

3 Therigatha – verše starých mníšok

Therigatha je zbierka krátkych básní žien, starších mníšok. Niektoré sú datované až do 6. storočia. V Pálijskom kánone je Therigatha klasifikovaná ako súčasť Khuddaka nikája, vybrané krátke knihy v Sutta pitaka. Skladá sa zo 73 básni organizovaných do 16 kapitol. Jedná sa o najstaršiu zbierku literatúry žien v Indii. Básne boli zložené v ústnom jazyku Magadhi a boli predávané ústne. V Páli sa zhrnulo 494 poézií, 101 veršov mníšok. Sú rozdelené do kapitol, ktoré sú voľne usporiadané na základe počtu veršoch v každej básni. Väčšina textov má svojho autora, avšak niekoľko z nich sú anonymné. Napriek krátkosti je Therigatha významným dokumentom pri štúdiu ranného buddhizmu. Therigatha obsahuje pasáže, ktoré potvrdili, že názory žien sú rovné názorom mužov, pokiaľ ide o duchovné dosiahnutie. Ženské verše tejto zbierky sú vecnejšie a epickejšie. Najčastejšie sú spomienkami na predošlý život autorky; súčasný duševný mier, ktorý dosiahla po svojom vstupe medzi buddhistické žobravé mníšky, je tu postavený do protikladu k falošným radovánkam, nepokoju a strastiam, ktoré prežívala v predchádzajúcej etape svojho života.

Vo verši 5:2 Vimalá, bývala kurtizána, našla svoje útočisko v kláštore. Narodila sa v buddhistickej ére vo Veálí ako dcéra ženy, ktorá si zarobila na živobytie svojou krásou. Keď vyrastala a predstavovala si „zlé veci“, videla jedného dňa úctyhodného Mahā-Moggallānu. Snažila sa ho nalákať do svojho obydlia. Niektorí hovoria, že ju podnietili sektári. Starší pokarhal jej nenásytné správanie a napomínal ju. A ona naplnená hanbou a sebapoškodzovaním sa stala veriacou sestrou. Neskôr vstúpila do Rádu. Svoj príbeh hovorila takto: „Podráždená mojou dokonalou podobou, mojou krásou a slávou; naplnená pýchou mojej mladosti. Opovrhovala som ostatnými ženami. Zdobenie tohto tela, ozdobené, aby klamalo hlúpych mužov. Stála som pri dverách do bordelu: nástraha lovca bola rozložená. Áno, bez hanby som ukázala svoje ozdoby tela, a odhalila mnohé súkromné časti. Pracovala som s mnohorakou mágiou, rehotala sa davu ľudí.“[9] „Rôzne chyby, ktoré som robila, zožierali cnosť mnohých. Dnes, zahalená v dvojitom rúchu, s oholenou hlavou, chodím po almužnu. Sedím pod vetvami lesných stromov a dosahujem stav bez premýšľania. Všetky väzby – ľudské a božské – boli prerušené. Pokoj a spokojnosť, ktorú poznám. Slobodná.“[10] Je obdivuhodné ako sa dokázala zmeniť. Popis príbehu tejto mníšky poukazuje na to, ako si nevážila samú seba. Vnímala sa skôr iba ako predávajúce nahé telo. Zabudla na svoju dušu a kým naozaj je. Až vstúpením do Rádu, začala svoju cestu poznania. Vstúpila tam však dobrovoľne alebo pod nátlakom Staršieho? Odpoveď na túto otázku nepoznáme. Podstatou však je, že meditácie jej pomohli očistiť sa od všetkých zlých myšlienok. Pochopila, že krása ako taká nie je v živote najdôležitejšia. Našla seba, našla poznanie. Zbavila sa utrpenia a objavila v čom spočíva sloboda duše. Je voľná.

V krásnej básni s refrénom „inak nehovorí ten, kto hovorí pravdu“ popisuje bývalá kurtizána Ambapálí úd po úde niekdajšiu krásu svojho tela ktorá je teraz „príbitkom mnohých bolestí! A „domom s opadanou omietkou“. Isidási hovorí zase o svojom nešťastnom manželstve, ktoré ju donútilo opustiť rodinu a svetský život. Sumédha zas rozpráva o tom, ako odišla z domova vo svoj svadobný deň a spomína na svoje skoršie zrodenie. Kísá Gótami stratila pri hladomore alebo pri nejakej epidémii nielen muža a deti, ale aj všetkých príbuzných a žiaľ ju priviedol do náručia buddhistického rádu. Občas tu však zaznie aj humorne pôsobiaci tón: „Tri protivenstvá zbavená som bola; Mažiare, palice a muža hrbatého. Zo zrodu i smrti som sa vymanila, Z pút znovuzrodenia neustáleho.“[11]

Vo všetkých týchto piesňach prevláda epický element. V jednej z nich, ktorá patrí k najdlhším skladbám celej knihy, prenasleduje mníšku Subhu svetský muž, ktorý svojimi milostnými návrhmi lichotí jej kráse tak dlho, až si Subha vyrve z očnej jamky oko a podá mu ho, aby sa sám presvedčil, že je to iba kúsok mäsa hodnoty a krásy, ktorá je pominuteľná; a potom odchádza od zrúteného nápadníka za Buddhom, a keď ho uvidí, nadobudne opäť plného zraku ako predtým.[12]

Kīsā Gotamī má jeden z najzaujímavejších príbehov v budhistickej tradícii. Komentár k tomuto veršu hovorí, že keď zomrelo jej malé dieťa, odmietla uveriť, že je mŕtve. Nepoznala smrť a myslela si, že je iba choré. Vzala svoje dieťa do náručia a mnohých ľudí žiadala o nejaké lieky. Nakoniec bola nasmerovaná k Budhovi. Keď mu vyrozprávala svoj príbeh, ponúkol jej, že pre dieťa poskytne liek, ale bude potrebovať horčičné semeno - najlacnejšie indické korenie - získané z rodiny, v ktorej nikto nezomrel. Išla teda z domu do domu a požiadala o horčičné semeno. Nikto ju neodmietol. Keď sa však spýtala, či niekto zomrel v rodine, univerzálnou odpoveďou bolo vždy: „Ach, samozrejme, áno.“ Nakoniec ju zasiahlo uvedomenie si, že neexistuje dom bez úmrtia. Odniesla svoje dieťa do lesa a vrátila sa späť k Buddhovi. Požiadala ho, aby bola prijatá do Rádu mníšok a potom sa stala Arahantom.[13]

Smrť je univerzálna, osobne sa dotýka každého človeka. Smrť je utrpenie, avšak nie je konečným riešením. Kisa Gotami je ženou nevedomou a bezmocnou. Nedokáže smrť prijať. V živote je však potrebné pochopiť, že niektoré vecí sa zmeniť nedajú a že sú súčasťou života. Keď Gotami pochopila túto skutočnosť a prijala ju, Buddha jej povedal: „Človek, ktorý sa v mysli drží pomätenosti, k synom alebo majetku, je zmätený smrťou, ktorá prichádza ako mocná povodeň veľkého mesta.“ Vďaka skutkom a pozorovaniu získala rozhľad a duchovne „vyrástla“.

Budhistickí mnísi hovoria, že báť sa smrti je to isté, ako sa báť života. Je to základný kolobeh života. Tvrdia, že strach zo smrti je iba strach z nenaplnenia. Je to strach z toho, že človek svoj život premárni bez toho, aby duchovne rástol.

V oboch mníšskych zbierkach stoja vedľa seba majstrovské ukážky lyrickej poézie a veršované parafrázy buddhistických vyznaní a článkov viery.

---

[1]https://vistano.com/sk/Duchovn%C3%BD-life-poradenstvo/n%C3%A1bo%C5%BEenstvo-spiritualitaet/the-train-of-budhizmus-Theravada/#top

[2] Thera N.: BUDDHISTICKÝ SLOVNÍK. DharmaGaia. Praha 1. 2009. str. 209 .....celkovo 255 ISBN 978-80-86685-89-2

[3] https://www.buddhizmus.sk/?go=text-medit_mahajana_hinajana

[4] Porov. ZBAVITEL, D. Průvodce dějinami STAROINDICKÉ literatury. Arca JiMfa s.r.o. Třebíč. 1996. str. 83. celkovo 544. ISBN 80-85766-34-5

[5] https://www.accesstoinsight.org/tipitaka/kn/thag/thag.01.00x.than.html#passage-1

[6] Jhana je meditatívny stav hlbokého pokoja a koncentrácie, v ktorom sa myseľ úplne ponorí a absorbuje do vybraného objektu pozornosti. Je to základný kameň vo vývoji správnej koncentrácie .

[7] https://www.accesstoinsight.org/tipitaka/kn/thag/thag.01.00x.than.html#passage-22

[8] https://cs.lifehackk.com/84-the-symbol-of-the-lotus-449957-3910

[9] https://www.dhammatalks.org/suttas/KN/Thig/thig5_2.html

[10] http://digital.library.upenn.edu/women/davids/psalms/psalms.html

[11] Porov. ZBAVITEL 84-85

[12] Porov. ZBAVITEL 85

[13] https://web.archive.org/web/20060510165611/http://www.goldenlandpages.com/hotspots/buddhism/43.htm