Slovo „sekta“
v minulosti označovalo určitú skupinu ľudí, ktorí sa oddelili od pôvodného
celku. „Sekta“ vznikla z latinského slova sequi, nasledovať. Žiak určitej sekty sa vydáva cestou, ktorá
vedie do postavenia adepta – človeka,
ktorý dosiahol určitý cieľ. Nasleduje svojho učiteľa a oddeľuje sa od zbytku
sveta, spoločnosti, či rodiny. Kým náboženstvá predpokladajú slobodu myslenia a
v tradičnom zmysle sprostredkujú zodpovednosť pred Bohom a blížnymi, sekty
smerujú k úplnej podriadenosti členov vôli a rozkazom vodcu danej sekty.
Doteraz však nie je daná presná definícia tohto slova.
Sekty
vo svete nie sú ničím novým. Existujú odkedy sa píše história ľudstva. Sú prvou
generáciou všetkých náboženstiev.
Napríklad Pythagoras – „otec geometrie“ – hlavným predmetom bola
geometria. Vodca Pythagoras ich učil, že
matematika im poskytne odpoveď na všetky otázky o Bohu, ktorého nazýval
Jedničkou. Veril v minulé životy. Študenti striktne dodržiavali vegetariánske
zásady a abstinovali od všetkých rozkoší a pôžitkov s vierou, že čistý a
jednoduchý život im umožní priblížiť sa k Bohu. Tvrdili, že ich vodca je
schopný byť na dvoch miestach súčasne a pripisovali mu mnoho iných zázračných
schopností. Ďalším takýmto duchovným učiteľom bol Rasputin – označovaný
ako „šialený mních“ – jeho stúpenci očakávali, že im pomôže nájsť
vnútorný kľud. Taktiež i Platón či
Aristoteles mali svojich stúpencov, s ktorými sa stretávali vo filozofických
klanoch. Mnoho siekt sa rozšírilo v 19. storočí, ktoré stále pretrvávajú a sú
rozšírené po celom svete. V posledných niekoľkých rokov u nás vzrástol počet
nových náboženských hnutí. Ich zdrojom je napríklad tradičná cirkev, od ktorej
sa oddelili, môžu mať orientalistické zameranie, ktoré sú poznačené premenami,
i keď sú verné pôvodnému náboženstvu
(napr. hinduizmus, budhizmus). Ďalším
zdrojom je okultizmus, ktorý hlása spasenie postupným
poznávaním božskej podstaty. Niektoré sekty však vzniknú podvodom bez
akejkoľvek náboženskej filozofie. Ich vodcovia vedú stúpencov ku kolektívnemu
šialenstvu, ktorý v priebehu rokov vyhasína.
SEKTY
A ICH FUNGOVANIE
Každá
sekta má svojho duchovného učiteľa, vodcu. Častokrát je to jedinec popisovaný
ako psychopat s charizmatickou autoritou. Usiluje sa o to, aby „predal“ svoj
príbeh tak, aby tomu členovia bezvýhradne verili. Sám sa mnohokrát označuje za
všemocného.
Vodcu
je možno rozdeliť do 4 skupín:
- mysliteľský typ učiteľa v ušľachtilom
zmysle slova, čo ale nevylučuje úchylky v ideológii a chovaní,
- podvodníci, ktorí vedia využiť ľudskú
dôverčivosť,
- duševne chorí, najčastejšie paranoici,
či osoby trpiace halucináciami
- a jedinci, ktorí sa od autentickej
osobnej vízii dostali až k patologickému vnímaniu skutočnosti.
Hlavným
záujmom deštruktívnych siekt je získavanie nových členov. Nábor stúpenca
prechádza tromi fázami. Najprv je očarený, presvedčený a nakoniec fascinovaný.
Fascinácia je hnacím prvkom každej sekty. Pri prvých stretnutiach ide
predovšetkým o vybudovanie dôvery. Apelujú na zdanlivé nedostatky osloveného.
Položia napríklad otázky typu: Ste šťastný“? Na takúto odpoveď len málokto
odpovie „áno“, a na to práve verbovač nadviaže. Často oslovujú ľudí na ulici,
či pri dverách. Najprv ich zavolajú na prednášku alebo nejaké podujatie, tak
aby vzbudili u nového člena zvedavosť, ktorá sa postupne bude zväčšovať.
Verbovač alebo v tomto prípade presvedčovateľ používa dvojzmyselnú rétoriku.
Zakladá svoje umenie na pocitoch, nie na logike a rozume. Neodpovedá, ale
ohromuje. Neodkazuje, ale dojíma. Neustále porušuje tichú spoločenskú zmluvu o
ozajstnej komunikácii, predpokladajúcu úprimnosť a pravdovravnosť. Vydáva za skutočné to, čo je lož. Dôležité je
získať súhlas toho druhého a nadviazať s ním úzky kontakt, ktorý sa nepreruší.
Pre
sektu je možné získavať iba určitý typ jedinca. Aká skupina ľudí je teda
osloviteľná? Ich profil načrtáva Galanterova vyčerpávajúca štúdia. Užitočný
môže byť tento súhrn údajov:
- Stúpenci pochádzajúci zo strednej a
blahobytnej triedy spoločnosti.
- Ich vzdelanie je najčastejšie základné
alebo stredné.
- Vstup do sekty je odpoveďou na
sociálne či rodinné konflikty, ktorými je stúpenec konfrontovaný a sekta sa
stáva jeho útočiskom.
- Pre stúpenca je ťažké prijať
spoločenský status dospelého.
- Zreteľne priaznivými faktormi sú
hyperemotivita – čo znamená; príliš emotívny. a má neprirodzené, prudké reakcie
na udalosti a hypercitlivosť jedinca.
- Depresívny jedinci žijúci s pocitom
neprimeranosti, či dokonca odporu. Cítia sa osamotení a žialiaci. Až 60% týchto
jedincov boli získaní sektami.
Najdôležitejšou
štruktúrou je princíp pyramídovej štruktúry. Člen sa k informáciám dostáva iba
od svojho priameho nadriadeného. Postupovať ďalej sa dá iba veľmi pomaly.
Takýto systém je zameraný na udržiavanie člena v neustálom napätí. Ak povýši na
vyšší stupeň, je odmenený v naturáliách, avšak tie pri pochybeniach môžu byť
opäť odobraté. Dôležité je, aby si nový člen osvojil tieto návyky. Jeho
závislosť je spečatená vtedy, keď jedinec nie je iba psychicky závislý, ale je
závislý i finančne, tak že nemôže skupinu už opustiť.
Iné
sekty využívajú štruktúry v podobe „pavučiny“, kde je niekoľko pyramídových
štruktúr. Tie majú rôzne funkcie. Stúpenec teda postupuje iba v jednej pyramíde
a stagnuje v druhej. To znamená, že je závislý na celej hierarchii. Ďalšími sú
napríklad štruktúra v tvare hviezdy, kde každé poschodie má svoju vlastnú
funkciu či sférická štruktúra, ktorá neumožňuje úplnú a efektívnu kontrolu
skupiny.
VPLYV
NA JEDNOTLIVCA A SPOLOČNOSŤ
„Človek
je biologický tvor: musí jesť, vnímať, regenerovať sily, dýchať. Človek je však
súčasne tvor spoločenský, bytosť včlenená do spoločenských vzťahov, ktoré sú
pre neho rovnako dôležité ako vzduch a jedlo“.
V
dnešnej dobe nesmierne vzrástli nároky na adaptáciu – človek reaguje na zmeny
prostredia tým, že ho mení, ale musí súčasne meniť aj sám seba, aby sa
prispôsobil novým podmienkam. Zdá sa, akoby rýchlosť zmien životných podmienok
presahovala adaptačné schopnosti človeka. To práve využívajú sekty vo svoj
prospech. Ako sme už vyššie uviedli, sekty požadujú od členov, aby sa vzdali
všetkého, čo mali v minulosti radi, či už čítanie kníh, chodenie do kina,
prípadne, aby nejedli určité jedlá. Čím viac ľudia strádajú, tým viac si cenia
členstvo v spoločnosti. Tiež sú požiadaný, aby sa zriekli sveta vonku. Nesmú
počúvať rádio, pozerať TV a chcú, aby sa odsťahovali ďaleko od svojich
rodín. Ak ľudia stratia kontakt s
vonkajším okolím, ich závislosť na sekte opäť vzrastie. Toto potom vyvolá aj
pocit, že všetko, čo je vonku je nepriateľské. Stále viac a viac sa podobajú
jeden druhému, čím strácajú svoju podstatu. Po týždňoch, mesiacoch alebo rokoch
strávených v sekte sa na členoch často prejavujú symptómy zlého zaobchádzania.
Je to napríklad pasivita, ktorá sa prejavuje tým, že nedokážu samostatne
myslieť v dôsledku tvrdého režimu. Majú problém nadviazať nové vzťahy, majú
vážne citové poruchy, strácajú schopnosť sa smiať, či plakať, nemajú častokrát
kritické myslenie.
Ako
teda pomôcť ľuďom, ktorí chcú opustiť sektu? Čo slúži ako kľúč k otvoreniu
zmanipulovanej mysle? Steven Hassan vo svojej knihe Jak čelit psychické
manipulaci zhoubných kultů uvádza tieto tri hlavné kľúče:
1. Vytvorenie vzťahu a dôvery: Najprv je
dôležité napodobniť fyzický prejav človeka, s
ktorým komunikujeme. Pomáha aj neagresivný tón hlasu, otázky a
oznamovacie vety, v ktorých sa zdržujeme akejkoľvek kritiky.
2. Cielená komunikácia: Ak chcem pomôcť
niekomu zo sekty, je dôležité poznať človeka „zvnútra“, čiže zistiť ako funguje
a ako „dýcha“. Vcítiť sa do modelu tejto postavy. Základné pravidlo je robiť
to, čo ho osloví. Cieľom je úspech.
3. Modely identity: Prvým modelom je
pochopiť, kým osoba bola, než vstúpila do kultu, ako o sebe zmýšľala, aké mala
prednosti, či slabosti. V druhom rade je to model typického člena príslušnej
sekty. Každý člen dokáže popísať akým spôsobom nazerajú na realitu. A tretím
modelom je model skutočnej osoby angažovanej v danej sekte. V rôznych fázach sa
tento model trochu mení. Niekedy sám takýto človek má problém zistiť, čo je
jeho skutočné ja.
Táto
problematika je veľmi. Nejde o podrobnú analýzu, iba o opis tohto problému a
akýsi náhľad na túto tému.
Mnohé
nové vierovyznania, či náboženské hnutia prebrali na vyjadrenie svojich myšlienok
výrazy už existujúcich náboženstiev. Všetky kulty a nové náboženské hnutia
obsahujú vieru v Boha, vieru v
„Univerzálnu pravdu“, či „Konečnú realitu“.
Vierovyznania založené na východnej tradícii veria v inkarnáciu Boha.
Iné náboženstvá zas veria v akýsi druh „životnej sily“. Niektorí tvrdia, že
stvoriteľ a stvorený je to isté, iní zas že ľudstvo stvoril Boh. Podľa
niektorých vierovyznaní neexistuje dobro a zlo. V inom náboženskom hnutí veria,
že človek je dobrý a za správnych okolností sa môže stať dobrým. Podľa mnohých skupín môžu jednotlivca spasiť
dobré skutky, osvietenie alebo dokonca aj sobáš. Vo všetkých vierovyznaniach má
človek sklon ku zlu, či už v podobe zlých duchov, alebo i diabla. Niektoré
kulty vychádzajú z učenia svojho vodcu, iné zasa z osobnej skúsenosti. Mnohé
nové náboženstvá priveľmi zdôrazňujú proroctvá. Väčšina náboženských hnutí má
svoje posvätné texty, v ktorých sú obsiahnuté základne princípy ich učenia.
Skupiny, ktoré veria, že odpoveď na naše potreby je ukrytá v samotnom človeku,
učia, že osvietenie prichádza zvnútra. Každý veriaci sa zúčastňuje na určitých
náboženských činnostiach ako sú modlitby, meditácie, uctievanie, misie i
zázraky.
Každé
náboženské hnutie predstavuje svoju upravenú pravdu. Pravda je teda relatívna.
Prečo sa potom ľudia rozhodnú vstúpiť do sekty? V mnohých prípadoch je to
hľadanie priateľstva, pretože sa cítia osamotení a zrazu majú pocit, že sa o
nich niekto stará. Možno je to i hľadanie nového životného smeru, či odvrhnutie
tradičných autorít. Mnohých zaujalo práve východné učenie, nakoľko sa
sústreďuje na ekológiu, zdravie a zachovanie zdrojov. Každopádne najväčší boom
prežíva v tomto storočí ezoterický smer, hľadanie seba samého, hľadanie
podstaty života, reinkarnácia, či karma.
Doba, v ktorej
žijeme je charakteristická tým, že sa strácajú ľudské hodnoty a hľadajú sa
rôzne náhrady. Podstatné je si však v tomto prípade uvedomiť, aké dôležité je
byť slobodný, uvedomiť si, že je dôležité mať informácie, žiť v spoločnosti,
nebyť „otrokom“ cudzích ideí.
ZOZNAM
POUŽITEJ LITERATÚRY
ABGRALL,
J. M.: Mechanizmus sekt. Praha : Karolinum, 1999. s. 253. ISBN 80-7184-774-7.
ALLAN,
J. – BUTTERWORTH, J. – LANGLEYOVÁ, M.: Viery a vyznania. Bratislava : Slovart
1993. s. 199. ISBN 80-85163-64-0.
BARRETT,
V. D.: Sekty, kulty a alternativní náboženství. Praha 1 : IŽ, s. r. o., 1998.
s. 411. ISBN 80-240-0066-0.
ENROTH,
R. a kol.: Průvodce sektami a novými náboženstvími. Praha : Návrat domů, 1995.
s. 179. ISBN 80-85495-29-5.
GÁL,
F. – ALAN, J.: Spoločnosť vo svetle sociológie. Bratislava : Smena, 1987. s.
227. ISBN (viaz.).
HASSAN,
S.: Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. Brno : Nakladatelství
Tomáše Janečka, 1994. s. 286. ISBN 80-85880-03-2.
KEDEN,
J.: Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna. Bratislava : Lúč, 1990. s. 190. ISBN
80-7114-018-1.
PORTEFIELDOVÁ,
M. K.: O sektách. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1997. s. 173. ISBN
80-7106-233-2.
Komentáre
Celkom 0 kometárov