Sekty a ich vplyv na jednotlivca

Slovo „sekta“ v minulosti označovalo určitú skupinu ľudí, ktorí sa oddelili od pôvodného celku. „Sekta“ vznikla z latinského slova sequi, nasledovať. Žiak určitej sekty sa vydáva cestou, ktorá vedie do postavenia adepta – človeka, ktorý dosiahol určitý cieľ. Nasleduje svojho učiteľa a oddeľuje sa od zbytku sveta, spoločnosti, či rodiny. Kým náboženstvá predpokladajú slobodu myslenia a v tradičnom zmysle sprostredkujú zodpovednosť pred Bohom a blížnymi, sekty smerujú k úplnej podriadenosti členov vôli a rozkazom vodcu danej sekty. Doteraz však nie je daná presná definícia tohto slova.

Sekty vo svete nie sú ničím novým. Existujú odkedy sa píše história ľudstva. Sú prvou generáciou všetkých náboženstiev. Napríklad Pythagoras – „otec geometrie“ – hlavným predmetom bola geometria. Vodca Pythagoras ich učil, že matematika im poskytne odpoveď na všetky otázky o Bohu, ktorého nazýval Jedničkou. Veril v minulé životy. Študenti striktne dodržiavali vegetariánske zásady a abstinovali od všetkých rozkoší a pôžitkov s vierou, že čistý a jednoduchý život im umožní priblížiť sa k Bohu. Tvrdili, že ich vodca je schopný byť na dvoch miestach súčasne a pripisovali mu mnoho iných zázračných schopností. Ďalším takýmto duchovným učiteľom bol Rasputin – označovaný ako „šialený mních“ – jeho stúpenci očakávali, že im pomôže nájsť vnútorný kľud. Taktiež i Platón či Aristoteles mali svojich stúpencov, s ktorými sa stretávali vo filozofických klanoch. Mnoho siekt sa rozšírilo v 19. storočí, ktoré stále pretrvávajú a sú rozšírené po celom svete. V posledných niekoľkých rokov u nás vzrástol počet nových náboženských hnutí. Ich zdrojom je napríklad tradičná cirkev, od ktorej sa oddelili, môžu mať orientalistické zameranie, ktoré sú poznačené premenami, i keď sú verné pôvodnému náboženstvu (napr. hinduizmus, budhizmus). Ďalším zdrojom je okultizmus, ktorý hlása spasenie postupným poznávaním božskej podstaty. Niektoré sekty však vzniknú podvodom bez akejkoľvek náboženskej filozofie. Ich vodcovia vedú stúpencov ku kolektívnemu šialenstvu, ktorý v priebehu rokov vyhasína.

SEKTY A ICH FUNGOVANIE

Každá sekta má svojho duchovného učiteľa, vodcu. Častokrát je to jedinec popisovaný ako psychopat s charizmatickou autoritou. Usiluje sa o to, aby „predal“ svoj príbeh tak, aby tomu členovia bezvýhradne verili. Sám sa mnohokrát označuje za všemocného.

Hlavným záujmom deštruktívnych siekt je získavanie nových členov. Nábor stúpenca prechádza tromi fázami. Najprv je očarený, presvedčený a nakoniec fascinovaný. Fascinácia je hnacím prvkom každej sekty. Pri prvých stretnutiach ide predovšetkým o vybudovanie dôvery. Apelujú na zdanlivé nedostatky osloveného. Položia napríklad otázky typu: Ste šťastný“? Na takúto odpoveď len málokto odpovie „áno“, a na to práve verbovač nadviaže. Často oslovujú ľudí na ulici, či pri dverách. Najprv ich zavolajú na prednášku alebo nejaké podujatie, tak aby vzbudili u nového člena zvedavosť, ktorá sa postupne bude zväčšovať. Verbovač alebo v tomto prípade presvedčovateľ používa dvojzmyselnú rétoriku. Zakladá svoje umenie na pocitoch, nie na logike a rozume. Neodpovedá, ale ohromuje. Neodkazuje, ale dojíma. Neustále porušuje tichú spoločenskú zmluvu o ozajstnej komunikácii, predpokladajúcu úprimnosť a pravdovravnosť. Vydáva za skutočné to, čo je lož. Dôležité je získať súhlas toho druhého a nadviazať s ním úzky kontakt, ktorý sa nepreruší.

Pre sektu je možné získavať iba určitý typ jedinca. Aká skupina ľudí je teda osloviteľná? Ich profil načrtáva Galanterova vyčerpávajúca štúdia. Užitočný môže byť tento súhrn údajov:

Najdôležitejšou štruktúrou je princíp pyramídovej štruktúry. Člen sa k informáciám dostáva iba od svojho priameho nadriadeného. Postupovať ďalej sa dá iba veľmi pomaly. Takýto systém je zameraný na udržiavanie člena v neustálom napätí. Ak povýši na vyšší stupeň, je odmenený v naturáliách, avšak tie pri pochybeniach môžu byť opäť odobraté. Dôležité je, aby si nový člen osvojil tieto návyky. Jeho závislosť je spečatená vtedy, keď jedinec nie je iba psychicky závislý, ale je závislý i finančne, tak že nemôže skupinu už opustiť.

VPLYV NA JEDNOTLIVCA A SPOLOČNOSŤ

Táto problematika je veľmi. Nejde o podrobnú analýzu, iba o opis tohto problému a akýsi náhľad na túto tému.

Doba, v ktorej žijeme je charakteristická tým, že sa strácajú ľudské hodnoty a hľadajú sa rôzne náhrady. Podstatné je si však v tomto prípade uvedomiť, aké dôležité je byť slobodný, uvedomiť si, že je dôležité mať informácie, žiť v spoločnosti, nebyť „otrokom“ cudzích ideí. 

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

PORTEFIELDOVÁ, M. K.: O sektách. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1997. s. 173. ISBN 80-7106-233-2.