NISA ♡Mojimi očami

Sekty a ich vplyv na jednotlivca

Publikované 19.04.2019 v 19:24 v kategórii Religionistika, prečítané: 91x

Slovo „sekta“ v minulosti označovalo určitú skupinu ľudí, ktorí sa oddelili od pôvodného celku. „Sekta“ vznikla z latinského slova sequi, nasledovať. Žiak určitej sekty sa vydáva cestou, ktorá vedie do postavenia adepta – človeka, ktorý dosiahol určitý cieľ. Nasleduje svojho učiteľa a oddeľuje sa od zbytku sveta, spoločnosti, či rodiny. Kým náboženstvá predpokladajú slobodu myslenia a v tradičnom zmysle sprostredkujú zodpovednosť pred Bohom a blížnymi, sekty smerujú k úplnej podriadenosti členov vôli a rozkazom vodcu danej sekty. Doteraz však nie je daná presná definícia tohto slova.

Sekty vo svete nie sú ničím novým. Existujú odkedy sa píše história ľudstva. Sú prvou generáciou všetkých náboženstiev. Napríklad Pythagoras – „otec geometrie“ – hlavným predmetom bola geometria. Vodca Pythagoras ich učil, že matematika im poskytne odpoveď na všetky otázky o Bohu, ktorého nazýval Jedničkou. Veril v minulé životy. Študenti striktne dodržiavali vegetariánske zásady a abstinovali od všetkých rozkoší a pôžitkov s vierou, že čistý a jednoduchý život im umožní priblížiť sa k Bohu. Tvrdili, že ich vodca je schopný byť na dvoch miestach súčasne a pripisovali mu mnoho iných zázračných schopností. Ďalším takýmto duchovným učiteľom bol Rasputin – označovaný ako „šialený mních“ – jeho stúpenci očakávali, že im pomôže nájsť vnútorný kľud. Taktiež i Platón či Aristoteles mali svojich stúpencov, s ktorými sa stretávali vo filozofických klanoch. Mnoho siekt sa rozšírilo v 19. storočí, ktoré stále pretrvávajú a sú rozšírené po celom svete. V posledných niekoľkých rokov u nás vzrástol počet nových náboženských hnutí. Ich zdrojom je napríklad tradičná cirkev, od ktorej sa oddelili, môžu mať orientalistické zameranie, ktoré sú poznačené premenami, i keď sú verné pôvodnému náboženstvu (napr. hinduizmus, budhizmus). Ďalším zdrojom je okultizmus, ktorý hlása spasenie postupným poznávaním božskej podstaty. Niektoré sekty však vzniknú podvodom bez akejkoľvek náboženskej filozofie. Ich vodcovia vedú stúpencov ku kolektívnemu šialenstvu, ktorý v priebehu rokov vyhasína.


SEKTY A ICH FUNGOVANIE

Každá sekta má svojho duchovného učiteľa, vodcu. Častokrát je to jedinec popisovaný ako psychopat s charizmatickou autoritou. Usiluje sa o to, aby „predal“ svoj príbeh tak, aby tomu členovia bezvýhradne verili. Sám sa mnohokrát označuje za všemocného.

Vodcu je možno rozdeliť do 4 skupín:
- mysliteľský typ učiteľa v ušľachtilom zmysle slova, čo ale nevylučuje úchylky v ideológii a chovaní,
- podvodníci, ktorí vedia využiť ľudskú dôverčivosť,
- duševne chorí, najčastejšie paranoici, či osoby trpiace halucináciami
- a jedinci, ktorí sa od autentickej osobnej vízii dostali až k patologickému vnímaniu skutočnosti.


Hlavným záujmom deštruktívnych siekt je získavanie nových členov. Nábor stúpenca prechádza tromi fázami. Najprv je očarený, presvedčený a nakoniec fascinovaný. Fascinácia je hnacím prvkom každej sekty. Pri prvých stretnutiach ide predovšetkým o vybudovanie dôvery. Apelujú na zdanlivé nedostatky osloveného. Položia napríklad otázky typu: Ste šťastný“? Na takúto odpoveď len málokto odpovie „áno“, a na to práve verbovač nadviaže. Často oslovujú ľudí na ulici, či pri dverách. Najprv ich zavolajú na prednášku alebo nejaké podujatie, tak aby vzbudili u nového člena zvedavosť, ktorá sa postupne bude zväčšovať. Verbovač alebo v tomto prípade presvedčovateľ používa dvojzmyselnú rétoriku. Zakladá svoje umenie na pocitoch, nie na logike a rozume. Neodpovedá, ale ohromuje. Neodkazuje, ale dojíma. Neustále porušuje tichú spoločenskú zmluvu o ozajstnej komunikácii, predpokladajúcu úprimnosť a pravdovravnosť. Vydáva za skutočné to, čo je lož. Dôležité je získať súhlas toho druhého a nadviazať s ním úzky kontakt, ktorý sa nepreruší.


Pre sektu je možné získavať iba určitý typ jedinca. Aká skupina ľudí je teda osloviteľná? Ich profil načrtáva Galanterova vyčerpávajúca štúdia. Užitočný môže byť tento súhrn údajov:

- Stúpenci pochádzajúci zo strednej a blahobytnej triedy spoločnosti.
- Ich vzdelanie je najčastejšie základné alebo stredné.
- Vstup do sekty je odpoveďou na sociálne či rodinné konflikty, ktorými je stúpenec konfrontovaný a sekta sa stáva jeho útočiskom.
- Pre stúpenca je ťažké prijať spoločenský status dospelého.
- Zreteľne priaznivými faktormi sú hyperemotivita – čo znamená; príliš emotívny. a má neprirodzené, prudké reakcie na udalosti a hypercitlivosť jedinca.
- Depresívny jedinci žijúci s pocitom neprimeranosti, či dokonca odporu. Cítia sa osamotení a žialiaci. Až 60% týchto jedincov boli získaní sektami.


Najdôležitejšou štruktúrou je princíp pyramídovej štruktúry. Člen sa k informáciám dostáva iba od svojho priameho nadriadeného. Postupovať ďalej sa dá iba veľmi pomaly. Takýto systém je zameraný na udržiavanie člena v neustálom napätí. Ak povýši na vyšší stupeň, je odmenený v naturáliách, avšak tie pri pochybeniach môžu byť opäť odobraté. Dôležité je, aby si nový člen osvojil tieto návyky. Jeho závislosť je spečatená vtedy, keď jedinec nie je iba psychicky závislý, ale je závislý i finančne, tak že nemôže skupinu už opustiť.

Iné sekty využívajú štruktúry v podobe „pavučiny“, kde je niekoľko pyramídových štruktúr. Tie majú rôzne funkcie. Stúpenec teda postupuje iba v jednej pyramíde a stagnuje v druhej. To znamená, že je závislý na celej hierarchii. Ďalšími sú napríklad štruktúra v tvare hviezdy, kde každé poschodie má svoju vlastnú funkciu či sférická štruktúra, ktorá neumožňuje úplnú a efektívnu kontrolu skupiny.


VPLYV NA JEDNOTLIVCA A SPOLOČNOSŤ

„Človek je biologický tvor: musí jesť, vnímať, regenerovať sily, dýchať. Človek je však súčasne tvor spoločenský, bytosť včlenená do spoločenských vzťahov, ktoré sú pre neho rovnako dôležité ako vzduch a jedlo“.
V dnešnej dobe nesmierne vzrástli nároky na adaptáciu – človek reaguje na zmeny prostredia tým, že ho mení, ale musí súčasne meniť aj sám seba, aby sa prispôsobil novým podmienkam. Zdá sa, akoby rýchlosť zmien životných podmienok presahovala adaptačné schopnosti človeka. To práve využívajú sekty vo svoj prospech. Ako sme už vyššie uviedli, sekty požadujú od členov, aby sa vzdali všetkého, čo mali v minulosti radi, či už čítanie kníh, chodenie do kina, prípadne, aby nejedli určité jedlá. Čím viac ľudia strádajú, tým viac si cenia členstvo v spoločnosti. Tiež sú požiadaný, aby sa zriekli sveta vonku. Nesmú počúvať rádio, pozerať TV a chcú, aby sa odsťahovali ďaleko od svojich rodín. Ak ľudia stratia kontakt s vonkajším okolím, ich závislosť na sekte opäť vzrastie. Toto potom vyvolá aj pocit, že všetko, čo je vonku je nepriateľské. Stále viac a viac sa podobajú jeden druhému, čím strácajú svoju podstatu. Po týždňoch, mesiacoch alebo rokoch strávených v sekte sa na členoch často prejavujú symptómy zlého zaobchádzania. Je to napríklad pasivita, ktorá sa prejavuje tým, že nedokážu samostatne myslieť v dôsledku tvrdého režimu. Majú problém nadviazať nové vzťahy, majú vážne citové poruchy, strácajú schopnosť sa smiať, či plakať, nemajú častokrát kritické myslenie.
Ako teda pomôcť ľuďom, ktorí chcú opustiť sektu? Čo slúži ako kľúč k otvoreniu zmanipulovanej mysle? Steven Hassan vo svojej knihe Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů uvádza tieto tri hlavné kľúče:
1. Vytvorenie vzťahu a dôvery: Najprv je dôležité napodobniť fyzický prejav človeka, s ktorým komunikujeme. Pomáha aj  neagresivný tón hlasu, otázky a oznamovacie vety, v ktorých sa zdržujeme akejkoľvek kritiky.
2. Cielená komunikácia: Ak chcem pomôcť niekomu zo sekty, je dôležité poznať človeka „zvnútra“, čiže zistiť ako funguje a ako „dýcha“. Vcítiť sa do modelu tejto postavy. Základné pravidlo je robiť to, čo ho osloví. Cieľom je úspech.
3. Modely identity: Prvým modelom je pochopiť, kým osoba bola, než vstúpila do kultu, ako o sebe zmýšľala, aké mala prednosti, či slabosti. V druhom rade je to model typického člena príslušnej sekty. Každý člen dokáže popísať akým spôsobom nazerajú na realitu. A tretím modelom je model skutočnej osoby angažovanej v danej sekte. V rôznych fázach sa tento model trochu mení. Niekedy sám takýto človek má problém zistiť, čo je jeho skutočné ja. 



Táto problematika je veľmi. Nejde o podrobnú analýzu, iba o opis tohto problému a akýsi náhľad na túto tému.

Mnohé nové vierovyznania, či náboženské hnutia prebrali na vyjadrenie svojich myšlienok výrazy už existujúcich náboženstiev. Všetky kulty a nové náboženské hnutia obsahujú vieru v Boha, vieru v „Univerzálnu pravdu“, či „Konečnú realitu“. Vierovyznania založené na východnej tradícii veria v inkarnáciu Boha. Iné náboženstvá zas veria v akýsi druh „životnej sily“. Niektorí tvrdia, že stvoriteľ a stvorený je to isté, iní zas že ľudstvo stvoril Boh. Podľa niektorých vierovyznaní neexistuje dobro a zlo. V inom náboženskom hnutí veria, že človek je dobrý a za správnych okolností sa môže stať dobrým. Podľa mnohých skupín môžu jednotlivca spasiť dobré skutky, osvietenie alebo dokonca aj sobáš. Vo všetkých vierovyznaniach má človek sklon ku zlu, či už v podobe zlých duchov, alebo i diabla. Niektoré kulty vychádzajú z učenia svojho vodcu, iné zasa z osobnej skúsenosti. Mnohé nové náboženstvá priveľmi zdôrazňujú proroctvá. Väčšina náboženských hnutí má svoje posvätné texty, v ktorých sú obsiahnuté základne princípy ich učenia. Skupiny, ktoré veria, že odpoveď na naše potreby je ukrytá v samotnom človeku, učia, že osvietenie prichádza zvnútra. Každý veriaci sa zúčastňuje na určitých náboženských činnostiach ako sú modlitby, meditácie, uctievanie, misie i zázraky.
Každé náboženské hnutie predstavuje svoju upravenú pravdu. Pravda je teda relatívna. Prečo sa potom ľudia rozhodnú vstúpiť do sekty? V mnohých prípadoch je to hľadanie priateľstva, pretože sa cítia osamotení a zrazu majú pocit, že sa o nich niekto stará. Možno je to i hľadanie nového životného smeru, či odvrhnutie tradičných autorít. Mnohých zaujalo práve východné učenie, nakoľko sa sústreďuje na ekológiu, zdravie a zachovanie zdrojov. Každopádne najväčší boom prežíva v tomto storočí ezoterický smer, hľadanie seba samého, hľadanie podstaty života, reinkarnácia, či karma.

Doba, v ktorej žijeme je charakteristická tým, že sa strácajú ľudské hodnoty a hľadajú sa rôzne náhrady. Podstatné je si však v tomto prípade uvedomiť, aké dôležité je byť slobodný, uvedomiť si, že je dôležité mať informácie, žiť v spoločnosti, nebyť „otrokom“ cudzích ideí. 



ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

ABGRALL, J. M.: Mechanizmus sekt. Praha : Karolinum, 1999. s. 253. ISBN 80-7184-774-7.
ALLAN, J. – BUTTERWORTH, J. – LANGLEYOVÁ, M.: Viery a vyznania. Bratislava : Slovart 1993. s. 199. ISBN 80-85163-64-0.
BARRETT, V. D.: Sekty, kulty a alternativní náboženství. Praha 1 : IŽ, s. r. o., 1998. s. 411. ISBN 80-240-0066-0.
ENROTH, R. a kol.: Průvodce sektami a novými náboženstvími. Praha : Návrat domů, 1995. s. 179. ISBN 80-85495-29-5.
GÁL, F. – ALAN, J.: Spoločnosť vo svetle sociológie. Bratislava : Smena, 1987. s. 227. ISBN (viaz.).
HASSAN, S.: Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů. Brno : Nakladatelství Tomáše Janečka, 1994. s. 286. ISBN 80-85880-03-2.
KEDEN, J.: Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna. Bratislava : Lúč, 1990. s. 190. ISBN 80-7114-018-1.

PORTEFIELDOVÁ, M. K.: O sektách. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 1997. s. 173. ISBN 80-7106-233-2.



Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?