Severská mytológia - Boh Ódin

Severské mýty rozprávajú o konflikte medzi bohmi a obrami, medzi chaosom a poriadkom. Mýty sú doložené iba vo fragmentoch, ale vplyv tejto mytológie na anglofónny svet je ďalekosiahly. Predstavuje významné dedičstvo národa hovoriaceho po anglicky. Keď Rímska ríša upadala, z územia východne od Rýna začali prenikať germánske kmene do krajín, ktoré dovtedy bránili Rimania. Do týchto krajín priniesli Germáni nielen svoj jazyk, ale aj mýty, náboženstvo a predstavy. Dnes máme písomné doklady len od pozorovateľov zvonka, napríklad od rímskeho historika Tacita, lebo germánske kmene vtedy nepoužívali písmo. Runové znaky, ktoré mali mystický význam, slúžili na vyrezávanie nápisov do dreva či do kameňa – nie však na zaznamenávanie dlhých textov. Najdôležitejšie písomné pramene týkajúce sa mytológie pochádzajú približne z trinásteho storočia a vznikli na Islande. Najcennejším prameňom starej germánskej viery sú rukopisy dvoch Edd, pretože to už nie sú iba stručné záznamy a nápisy, ale aj podrobné a súvisle básnické texty, v ktorých bohovia severných Germánov sa delili na 2 skupiny, na asov a vanov. 

Severská kozmológia

„Svet vraj pozostával z troch vrstiev uložených na sebe ako taniere. Skupina bohov známych ako Aesiri (Asovia) žila v Asgarde na najvrchnejšej vrstve. Na nej bol aj Vanaheim, bydlisko skupiny Vanir (iných bohov), a Alfheim, doména elfov. Druhá vrstva predstavovala Midgard, kde žili ľudia; bol tu Jotunheim, krajina obrov; Svartalfheim, bydlisko čiernych trpaslíkov; a Nidavellir, domov trpaslíkov. Asgard spájal s Midgardom žiarivý most zvaný Bifost, známy aj ako dúha. Spodnú vrstvu tvoril chladný Niflheim. Ústredný pilier stromu sveta tvoril veľký jaseň Yggdrasill, ktorý rástol cez všetky tri vrstvy“.

Čísla hrajú v severskej mytológii významnú úlohu, hlavne číslo tri a trojnásobok čísla tri, deväť, ktoré je obdarené magickým významom. Jedným zo symbolov použitia čísel v starovekej severskej pohanskej tradícii je rozdelenie bohov a spoločenského rádu do troch tried. Táto symbolika sa objavuje znovu a znovu. Jedným z kľúčových symbolov severskej tradície je valknut „uzol mŕtvych“. Znázornený je ako sada troch vzájomne prepletených trojuholníkov. S celkovými deviatimi líniami je spojený s mágiou a má preto zvláštny význam vo vzťahu k Ódinovi. 

Boh Ódin

Hlavným bohom u asov bol Ódin (Odin, Wodan/Wotan) - Staroseversky Odinn, anglosasky Woden, starosasky Woden, starofrancúzsky Wodan, starohornoněmecky Woutan.

Ódin najvyšší a najstarší boh v eddickej tradícii, je najkomplikovanejšou postavou medzi germánskymi bojmi.

V Piesni o Grimnim, kde je sám boh uvedený ako rozprávač, sa píše, že Ódin je prvý z Asov: „Jasan Yggdrasil je nejlepší ze stromů a Skídbladni ze skvělých lodí. Ódin z Ásů, z ořů Sleipni“.

Ódin je ten, ktorý vdýchol život prvým bytostiam, je teda stvoriteľom. Dych je zdrojom existencie. Preto je mu pripisovaná runa Ansuz – dych.

Ódin bol synom Búriho, Bora a mladej obryne Besdy. Mal dvoch bratov Vili a Vé. Jeho manželkou bola kráľovná Frigg - bola pôvabná, láskavá. Vynikala schopnosťou predvídať budúcnosť. Baldr, Tór a Váli boli Ódinovi synovia. Ódin je mnohokrát popisovaný ako temná, chmúrna postava, zahalená do tmavého plášťa, tvár mu zatieňuje klobúk stiahnutý hlboko do čela. Dôležitou súčasťou sú oštep Gungni a prsteň Draupni. Je bohom vetra aj búrky. Využíval veľa podôb, bol archetypom vlkolaka, teda človeka, ktorý na seba dokáže brať podobu zvieraťa. Do sveta sa vždy vybral v inom prevlečení, používal iné mená. Bol zvedavý, túžil po vedení, dlho prebýval na cestách. Mal 2 havranov Munnina (pamäť) a Huginna (myšlienka), sediacich na jeho ramenách, ktorých posielal do sveta, aby mu vždy prinášali novinky. No i doma mal dokonalý prehľad o všetkom, čo sa deje vo svete. Na najvyššej skale v Asgarde vlastnil vežu nazývanú Valaskjálf, s trónom Hlidskjálfom. Informácie ešte dopĺňal orol s jastrabom medzi očami, keď mu zavadzali vo výhľade vetvičky stromu Yggdrasila. V korunách stromu hniezdili mraky a medzi koreňmi bola studnička.

Ódinovi je venovaný tretí deň v týždni, čo je možné si všimnúť pri anglickom slove „Wednesday“ (Wodanstag).

Cesta k múdrosti

Jeho prvá cesta z Asgardu viedla k múdremu obrovi Mímirovi a k jeho studni vedenia. Žiadal Mímira o dúšok vzácnej vody a túžil po múdrosti v nej obsiahnutej tak silno, že obetoval svoje oko, ktoré po ňom obor požadoval ako zálohu a protihodnotu za to, že sa napije. Od tej doby bol Ódin jednooký a jeho druhé oko bolo uložené v studni. A Ódina bolo často vidieť zamysleného.

Najznámejším mýtom o Ódinovi je nepochybne obetovanie seba samého. Snažil se nahliadnuť sám do seba. Uvedomil si, že všetko živé se musí zrodiť, rásť, bojovať o život, starnúť, vädnúť a zahynúť. A čo to je život? Život je radosť a túžba i bolesť a utrpenie. Keď nepoznáš bolesť, nevieš, čo je radosť a zdravie. O život musíš bojovať i za cenu utrpenia. Keď Ódin domyslel tieto myšlienky do konca, vyšiel z Asgardu do jedného hája, kde mali ľudia svoje obetište a kde viseli na stromoch na jeho počesť mŕtve kone, býky ba i ľudia. A tu Ódin zavesil sám seba na konár vysokého duba, až sa mu remeň na krku zarezával do mäsa a on pocítil všetku tú bolesť a úzkosť sveta, ktoré musia uniesť ľudské bytosti. Takto tam visel, mŕtvy a zároveň živý deväť nocí a deväť dní. A po celý ten čas vstrebával plnými dúškami najvyššiu múdrosť bohov i ľudí v tej dobe, tajomstvo čarovných run, ktoré – ak boli správne použité - poskytovali rady vo všetkých situáciách. 

A tento zrod rún je pripisovaný práve Ódinovi:

„Vím, že jsem visel ve větrném stromu devět dlouhých nocí,

oštěpem proklát, v oběť Ódinovi, sám sobě samému, na onom stromě,

o němž nikdo neví, z kterých kořenů roste.

Chléb mi nepodali ani chmelovinu; dolů jsem se díval:

runy jsem zhlédl, s nářkem je zvedl, pak padl jsem k zemi“.

Ódin túžil po poznaní. Bolo to pre neho dôležité. Okúsil bolesť a utrpenie. Prišiel na to, že o život treba bojovať aj za cenu utrpenia. Nie každá cesta je ľahká a jednoduchá, no netreba sa vzdávať, pretože ako sa vraví „Po búrke vždy vyjde slnko“. V tomto mýte mu obeta priniesla poznanie rún – prvé písmo pre „jeho ľud“. Toto obetovanie v mnohom pripomína i Kristovo ukrižovanie, obete podobného typu sa objavujú aj v indickej či gréckej mytológii.

Pohár osvietenia alebo nápoj básnictva

V niekoľkých mýtoch týkajúcich sa Ódina sa objavuje téma hľadania medoviny básnictva, či poézie. Kto sa napil tejto medoviny, dokázal skladať pekné verše a poskytovať skrze nich ľuďom múdrosť. Keď asovia a vanovia uzavreli mier, napľuli do nádoby a z ich slín vznikla mýtická bytosť Kvaser. Niektorí ho nazývajú bohom proroctva, iný učiteľom ľudstva. Neskôr dvaja škriatkovia závideli Kvaserovi túto učenlivosť a zabili ho. A tak vznikol tento vzácny nápoj vyrobený zmiešaním medu s krvou boha Kvasera z pokolenia Vanir. Keď sa Ódin dozvedel o zabití Kvasera, zaumienil si, že nápoj získa nielen pre seba, ale aj pre iných. Vybral sa k Suttungovmu sídlu, pričom šiel cez lúku, kde deväť otrokov Suttungovho brata menom Baugi kosilo trávu, ich kosy však boli tupé – Ódin im ponúkol, že im kosy nabrúsi a učinil tak. Kosci boli prekvapení, ako sa im s nabrúsenými kosami kosí lepšie a navrhli Ódinovi, že by od neho brúsku kúpili. Ódin súhlasil a brúsku vyhodil do vzduchu. Ako sa ju však všetci kosci snažili chytiť, navzájom si všetci kosami podrezali hrdlá. Ódin došiel k sídlu obra, ktorého brat Baugi sa práve sťažoval, že sa mu bude zle hospodáriť, keď sa všetkých jeho deväť otrokov pozabíjalo a on teraz nevie, kde zoženie na prácu iných. Ódin mu ponúkol, že zastane všetku ich prácu a ako mzdu bude žiadať len dúšok Suttungovej zázračnej medoviny. To obrovmu bratovi napodiv nepripadalo divné, dokonca ani to, že sa Ódin predstavil ako Ten, ktorý koná zlo. Baugi len upozornil, že o medovine nerozhoduje on a že jeho brat Suttung ju chce mať len pre seba, ale sľúbil, že niečo podnikne, aby mohol Ódinovo prianie splniť. Ódin otročil celé leto a keď nastala zima, žiadal svoju mzdu. Vydali sa teda k Suttungovi, lenže ten odmietol vydať jedinú kvapku medoviny. Ódin a Baugi sa preto dohodli, že sa pokúsia trochu medoviny získať tajne. Spoločne za týmto účelom vyvŕtali dieru do skaly, ktorou sa dalo dostať k medovine. Ódin sa potom premenil na hada, vyvŕtaným otvorom preliezol dnu. Opäť zmenil svoju podobu. Bol sladký a zvodný. Zviedol obrovu dcéru Gunnlód, ktorá mala dozerať na medovinu, keď mu dovolila tri razy ju ochutnať, on ju vypil všetku a v podobe orla odletel späť do Asgardu, kde ju vyvrátil. Niekoľko kvapiek medoviny dopadlo mimo Asgard, a to bol podiel, ktorý sa ušiel ľuďom.

Mýtus nečakane ukazuje na niektoré Ódinove zlé vlastnosti ako falošnosť, zmena jeho podoby na niekoho iného - pretvárka, aby získal to, po čom túži, čo v dnešnej dobe pripomína pojem „bez chrbtovej kosti“, kde úcta už „nehrá“ žiadnu úlohu. Často sú oklamaní práve tí, ktorí sú naivní, či dobrosrdeční a dôverujú. Na druhej strane je to získanie inšpirácie ako duchovný posun, ktorý chcel získať nielen pre seba, či bohov, no i pre ľudské bytosti.

„Ódinizmus“ tu existoval vždy. Či už sa pozrieme na Ódinove dobré vlastnosti, ktorými poukázal na múdrosť, či hĺbavosť duše, alebo na strane druhej na jeho nepokojnú, či vznetlivú dušu v bojoch.

Pre mňa je Ódin „človekom“. Mal dobré i zlé vlastnosti. Tak ako aj my ľudia, aj on bol zvedavý a chcel vedieť a poznať. Bol priateľský k ľuďom, rád chodieval medzi nich a neizoloval sa. Chcel byť za každých okolností informovaný. Mal odvahu riskovať, obetovať sa, či už pre seba alebo pre ľudí. Bol odvážny.

Každý človek rastie svojimi činmi, učí sa na svojich chybách, učí sa, že nie všetko môže mať zadarmo, tak ako ani on nemal ľahkú cestu sa dostať k nápoju básnictva. A cestou, po ktorej sa vydáme, bude naším rozhodnutím. Či už pôjdeme cestou pretvárky, tak ako on, alebo cestou dobra. Táto voľba je na každom z nás.

Ódin bol ten, ktorý si vopred všetko uvážil a premyslel, vyjadroval sa s ľahkosťou a najčastejšie vo veršoch. Hovoril málo, akoby poukázal na to, že nie je dobré hovoriť priveľa a menej je niekedy viac. Každé slovo má svoju váhu. Nakoniec i Ódin znamená Slovo.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

COTTERELL, A.: Mytológia - Bohovia, hrdinovia, mýty. Bratislava : Slovart, 2007. s. 320. ISBN 978-80-8085-128-6.

KADEČKOVÁ, H.: Soumrak bohů. 2. vydání. Praha : Nakladatelství Aurora, 2009.

s. 232. ISBN 978-80-7299-098-6.

KERÉNYI, K. - JUNG, C. G.: Věda o mytologii. Brno : Nakladatelství Tomáše Janečka, 2004. s. 255. ISBN 80-85880-32-6.

KULCSÁROVÁ, Z.: Světové mytologie : nábožensko-mytologické systémy národů světa. Praha : Orbis, 1972. s. 413.

MOUNTFORT, P. R.: „Nordické“ runy. Český Tešín : Tenno, 2005. s. 255. ISBN 80-903592-2-1.

RUDGLEY, R.: Vzkříšení pohanství. Praha : Mladá fronta a. s., 2008. s. 304. ISBN 978-80-204-1610-0.

SPÁČILOVÁ, L. - WOLFOVÁ, M.: Germánská mytologie. Olomouc : Votobia, 1996. s. 133. ISBN 80-7198-138-9.